Pondelok: 7:15 - 12:30 13:00 - 15:15
Utorok: nestránkový deň
Streda: 7:15 - 12:30 13:00 - 16:00
Štvrtok: 7:15 - 12:30 13:00 - 15:15
Piatok: 7:15 - 12:00
Slovenské sklo má tradíciu, ktorá sa odvíjala v 6.storočiach. V minulých storočiach bolo na Slovensku okolo 100 sklárskych hút. "Aj na Slovensku sa vyrábalo sklo z lesov. Krajina poskytovala na niekoľkých miestach pre sklárstvo aj najpriaznivejšie spojenie bohatých /bukových /lesov s elitným kremeňom a s prudkou vodou. Táto prírodná štedrosť a väzba nám určuje aj topografiu sklární na mape Slovenska."Tak ako v starom Egypte čistý piesok a prírodná sóda pôsobili na vznik skla a pôvod sklárstva. U nás sa spojili: kremeň, drevo, voda - znalosť, zručnosť, cit. Bádatelia sa poväčšine zhodujú v tom, že sklárstvo na Slovensku vzniklo v čase hospodárskeho a kultúrneho rozvoja krajiny za vlády Karola Róberta. Vznik prvých sklární na Slovensku je spájaný s nemeckým prisťahovalectvom, s vnútornou kolonizáciou krajiny a s rozmachom baníctva. Archívne a ikonografické materiály svedčia o tom, že slovenské sklárne v 14. a 15.storočí vyrábali sklá pre maľované chrámové okná. Ďalej to bolo duté sklo, najmä krivule a banky pre banskú prax a pre alchymistov. Napokon to boli sklené nádoby, najmä valcovité a kónické čaše, dokladajúce vplyv nemeckého sklárstva. Koncom 15.storočia je zrejmý vplyv talianskych sklárskych umelcov a remeselníkov. Povolával ich nielen kráľ Matej Korvín.
Najstarší sklársky výrobok zo Slovenska je dobre zachovaný kalich z tenkého mliečneho skla s emailovou maľbou, datovaný rokom 1636. V 16. a 17.storočí sklárska výroba na Slovensku sa rozširovala, mapy sklárstva uvádzajú 15 hút. Písomné dokumenty a zachované objekty nám podávajú správy o vyhľadávanom mliečnom skle, o maľovaných džbánoch s kvetinovým dekórom, o fľašiach s točenými hrdlami na pálenku, o okennom skle korunovom /krištáľovom a zelenkavom sedliackom/ a tabuľovom, o fľašiach hranatých guľatých, o pohároch na víno, pivo, vodu. Stále miesto tu malo i naďalej chemické sklo. Ťažisko kvality slovenského skla bolo vtedy i neskoršie v hutníckych technikách, tvarovom cítení a zručnej realizácii kalíškoviny. Rezané sklo, popri dovážanom, pochádzalo z práce rezačov, ktorí prišli zo severovýchodných Čiech. Výraznou postavou v tomto kruhu bol Jozef Oppitz, ktorý po pracovných rokoch v utekáčskej sklárni prešiel do Košíc, kde bol cechovým majstrom sklenárov. Kvalita výrobkov niektorých slovenských hút vytvorila ich dobré meno aj v zahraničí. Išlo najmä o Utekáč, Katarínsku Hutu, Zlatno, Levovskú Hutu. Široké spoločenské používanie skla v 18.a 19.storočí vyvolalo vznik aj jednoduchých, funkčných sklenených výrobkov. Bola to sklárska produkcia blízka ľudovej výtvarnej tvorbe. Sem sa zaradili v 19.storočí aj obrazy maľované na skle.
Najstarší na Slovensku je sklársky závod v Zlatne, ktorý vznikol v roku 1836. Skláreň v Katarínskej Hute začala pracovať v roku 1841. V roku 1852 založil Štefan Kuchynka skláreň v Málinci. Ďalší závod vznikol v Poltári. Skláreň v Lednických Rovniach založil v roku 1892 Jozef Schreiber.
Meniny má Marek, Izmael, Marko, Markus
Zajtra má meniny Jaroslava
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
31
|
1 | 2 |
3
|
4 | 5 | 6 |
7
|
8 |
9
|
10
|
11 | 12 | 13 |
14
|
15 |
16
|
17
|
18 | 19 | 20 |
21
|
22 | 23 |
24
|
25 | 26 | 27 |
28
|
29 | 30 |
1
|
2 | 3 | 4 |
Návštevnosť:
ONLINE:3
DNES:304
TÝŽDEŇ:1920
CELKOM:2368684