Sklárstvo

Z dejín sklárského priemyslu na Slovensku

Slovenské sklo má tradíciu, ktorá sa odvíjala v 6.storočiach. V minulých storočiach bolo na Slovensku okolo 100 sklárskych hút. "Aj na Slovensku sa vyrábalo sklo z lesov. Krajina poskytovala na niekoľkých miestach pre sklárstvo aj najpriaznivejšie spojenie bohatých /bukových /lesov s elitným kremeňom a s prudkou vodou. Táto prírodná štedrosť a väzba nám určuje aj topografiu sklární na mape Slovenska."Tak ako v starom Egypte čistý piesok a prírodná sóda pôsobili na vznik skla a pôvod sklárstva. U nás sa spojili: kremeň, drevo, voda - znalosť, zručnosť, cit. Bádatelia sa poväčšine zhodujú v tom, že sklárstvo na Slovensku vzniklo v čase hospodárskeho a kultúrneho rozvoja krajiny za vlády Karola Róberta. Vznik prvých sklární na Slovensku je spájaný s nemeckým prisťahovalectvom, s vnútornou kolonizáciou krajiny a s rozmachom baníctva. Archívne a ikonografické materiály svedčia o tom, že slovenské sklárne v 14. a 15.storočí vyrábali sklá pre maľované chrámové okná. Ďalej to bolo duté sklo, najmä krivule a banky pre banskú prax a pre alchymistov. Napokon to boli sklené nádoby, najmä valcovité a kónické čaše, dokladajúce vplyv nemeckého sklárstva. Koncom 15.storočia je zrejmý vplyv talianskych sklárskych umelcov a remeselníkov. Povolával ich nielen kráľ Matej Korvín.

Najstarší sklársky výrobok zo Slovenska je dobre zachovaný kalich z tenkého mliečneho skla s emailovou maľbou, datovaný rokom 1636. V 16. a 17.storočí sklárska výroba na Slovensku sa rozširovala, mapy sklárstva uvádzajú 15 hút. Písomné dokumenty a zachované objekty nám podávajú správy o vyhľadávanom mliečnom skle, o maľovaných džbánoch s kvetinovým dekórom, o fľašiach s točenými hrdlami na pálenku, o okennom skle korunovom /krištáľovom a zelenkavom sedliackom/ a tabuľovom, o fľašiach hranatých guľatých, o pohároch na víno, pivo, vodu. Stále miesto tu malo i naďalej chemické sklo. Ťažisko kvality slovenského skla bolo vtedy i neskoršie v hutníckych technikách, tvarovom cítení a zručnej realizácii kalíškoviny. Rezané sklo, popri dovážanom, pochádzalo z práce rezačov, ktorí prišli zo severovýchodných Čiech. Výraznou postavou v tomto kruhu bol Jozef Oppitz, ktorý po pracovných rokoch v utekáčskej sklárni prešiel do Košíc, kde bol cechovým majstrom sklenárov. Kvalita výrobkov niektorých slovenských hút vytvorila ich dobré meno aj v zahraničí. Išlo najmä o Utekáč, Katarínsku Hutu, Zlatno, Levovskú Hutu. Široké spoločenské používanie skla v 18.a 19.storočí vyvolalo vznik aj jednoduchých, funkčných sklenených výrobkov. Bola to sklárska produkcia blízka ľudovej výtvarnej tvorbe. Sem sa zaradili v 19.storočí aj obrazy maľované na skle.

Najstarší na Slovensku je sklársky závod v Zlatne, ktorý vznikol v roku 1836. Skláreň v Katarínskej Hute začala pracovať v roku 1841. V roku 1852 založil Štefan Kuchynka skláreň v Málinci. Ďalší závod vznikol v Poltári. Skláreň v Lednických Rovniach založil v roku 1892 Jozef Schreiber.