Lednické Rovne - Zjednodušená verzia stránok
Nastavenie veľkosti písma
+

J&E Schreiber

Jozef a Eduard Schreiber

J.Schreiber nebol len vynikajúci priemyselník, ale mal ešte z doby svojej mladosti veľkú záľubu a porozumenie pre poľnohospodárstvo. V roku 1890 zakúpil veľké šľachtické panstvo v Lednických Rovniach, a v roku 1892 tu postavil skláreň. Obec mu vďačila za školu, pridelenie notárskeho úradu, pre ktorý postavil vlastnú budovu, za telegrafný úrad, vlastného lekára, početné domy pre úradníkov a robotníkov, továrenský Potravný spolok, hostinec a iné. V roku 1890 dal postaviť na najkrajšom mieste v parku neorenesančné mauzóleum, kde ho pochovali po jeho smrti 17.novembra 1902.                                                  

Jozef Schreiber

                                                                Jozef Schreiber
Panstvo s kaštieľom a parkom zdedili jeho štyria synovia Max, Eduard, Alfréd a Rupert. Najviac sa do povedomia ľudí dostal Eduard, ktorý sa narodil 25.5.1876 vo Viedni. Eduard bol veľmi nadaný a šikovný. Vynikal na vyššej poľnohospodárskej škole, kde sa naučil fotografovať a stavať modely strojov, najmä parných lokomotív. Jednu zo svojich miniatúrnych lokomotív si postavil aj v Lednických Rovniach a vozil na nej svojich bratov a priateľov po koľajniciach, ktoré nakládol v parku pri kaštieli. Keď získal prvý zložitý fotografický prístroj na sklenené platne, sústavne dokumentoval polia, lesy, technické novinky. V malom kaštieli na majetkoch otca a vedľa svojej izby si zriadil aj laboratórium s obrábacími strojmi a fotolaboratórium.

Koncom prvého desaťročia dvadsiateho storočia začal filmovať. Keď zistil, že to dokáže, kúpil si u firmy R.Lechner vo Viedni vlastnú kameru Pathé 11O1 a premietací stroj s oblúkovou lampou. Dokumentoval gazdovstvá a život na nich, vytvoril množstvo dokumentárnych filmov /asi 100/, ktoré predvádzal ako operatér rodine a zamestnancom gazdovstiev i sklární. V jeho filmovej tvorbe sa odrážali Schreiberove záujmy.

Eduard Schreiber s kamerou

                                                      Eduard Schreiber s kamerou

Okrem svojej profesie - poľnohospodárstva, to bola technika, nové stroje, vynálezy, ale aj hudba, literatúra, divadlo, umenie ako celok, filozofia, sociológia i šport. Osobitný film venoval svojmu automobilu, ktorý si kúpil v roku 1905

V roku 1910 Eduard Schreiber natočil prvý hraný film na Slovensku "Únos". Ďalšie: Kriket, Leto nad Váhom. Žiaľ, koniec Schreiberovej rodiny u nás bol neradostný. Po prevrate v roku 1945 boli odsunutí do západného Nemecka. Eduard Schreiber žil v Schonaichu pri Wurrrtenbergu. V cudzom prostredí sa necítil dobre, mal vtedy 70 rokov a nemohol sa uplatniť. Bol bez prostriedkov, odkázaný na pomoc úradov - napriek tomu sa nikdy nesťažoval na život v exile. Zomrel v domácej opatere 17.januára 1962 na starobu. Mal osemdesiatšesť rokov. Eduardovu kameru uchovával Ing. Miloš Jurkovič až do čias, keď si ju zapožičali do Prahy na výstavu a viac ju nevrátili. Rupert Otto Schreiber ako jediný z troch bratov nebol prinútený odísť do exilu.

V Novom Meste nad Váhom sa narodil jeho syn Eugen, ktorý bol učiteľom v Podolí. V Nemecku žil aj synovec Eduarda Schreibera profesor Ing. Alfréd Schreiber. Roku 1945 lednické panstvo znárodnili a kaštieľ adaptovali na základnú školu.